Cukrovka

Diabetes 1. typu je spôsobuje nedostatočná tvorba inzulínu. Tento typ cukrovky má len 5 až 10 % diabetikov, pričom výskyt tohto typu sa významne nemení. Pri cukrovke 1. typu zohráva veľkú rolu genetika.Na rozdiel od diabetu 2. typu sa tento typ diagnostikuje zvyčajne do 40. roku života, pričom najčastejšie je to medzi 12. a 15. rokom. Práve v období puberty sa zvyčajne náhle a búrlivo rozvinú klinické príznaky, ako časté močenie, neustály smäd, pocit hladu, v niektorých prípadoch nízky krvný tlak až šokové stavy.

Cukrovka 1. typu sa však môže prejaviť aj neskôr počas života, kedy je nástup príznakov postupný a klinicky sa podobá skôr na diabetes 2. typu.

Čo spôsobuje nedostatočnú tvorbu inzulínu?

Príčinou je autoimunitné zápalové ochorenie – inzulitída. Ide o stav, kedy bunky imunitného systému cielene útočia na beta-bunky pankreasu, v ktorých sa vytvára inzulín. Takto napadnuté bunky sú zničené a dochádza k nedostatočnej alebo žiadnej tvorbe inzulínu.

V krvi narastie hladina glukózy, ale bunky ju nevedia čerpať, pretože im na to chýba inzulín. Tým pádom bunky „hladujú“, na čo mozog vyšle signál do tela, čo spôsobí, že máme pocit hladu. Keďže sa pri tomto ochorení často netvorí žiadny inzulín, môže nastať život ohrozujúci stav, ktorý sa nazýva diabetická ketoacidóza.

Zdravý človek má nalačno hladinu glukózy v krvi na úrovni menej ako 6,1 mmol/l. V prípade mierne vyššej glykémie (medzi 6,1 až 6,9 mmol/l) hovoríme o stave zvanom prediabetes. Je to prechodný stav medzi zdravou glykémiou a cukrovkou 2. typu. V tomto stave sa zvyčajne progres ochorenia dá zvrátiť zmenou životosprávy bez potreby užívania liekov.Za prediabetes sa považuje hladina glukózy v krvi medzi 7,8 až 11 mmol/l (v prípade orálneho glukózového tolerančného testu). V prípade hodnôt nad tento rámec už ide o cukrovku 2. typu.

Takmer 90 % prípadov cukrovky spôsobuje diabetes 2. typu, ktorého vznik podnecuje najmä nevhodný životný štýl. Ochorenie sa rozvíja najmä u starších ľudí. WHO uvádza, že za 65 – 80 % nových prípadov cukrovky 2. typu môžu obezita a nadváha.Okrem životného štýlu hrá rolu pri rozvoji tohto typu cukrovky aj genetika. Ak mali obaja rodičia cukrovku 2. typu, riziko prepuknutia ochorenia u detí sa šplhá až na 45 %. Okrem genetiky a zlej životosprávy má vplyv na rozvoj ochorenia aj stres.

Pri diabete 2. typu je vysoká hladina glukózy v krvi spôsobená inzulínovou rezistenciou, pričom sa postupom času pridáva aj znížená tvorba inzulínu.

Gestačný diabetes je typ cukrovky, ktorý vznikne počas tehotenstva a samovoľne odznie v období šestonedelia (obdobie šiestich týždňov po pôrode). Zvýšená glykémia v tehotenstve vzniká v dôsledku hormonálnych zmien, pretože placenta produkuje hormóny, ktoré znižujú citlivosť tkanív na inzulín.Ženy, ktoré majú nadváhu alebo priberú počas tehotenstva, majú väčšiu šancu, že sa u nich rozvinie gestačný diabetes. Zvýšené riziko je aj v prípade genetickej predispozície, výskytu gestačného diabetu v minulom tehotenstve alebo ak je žena staršia ako 25 rokov.

Cukrovka môže v zriedkavých prípadoch vzniknúť aj z iných dôvodov. Môže to byť z dôvodu ochorenia súvisiacim s pankreasom, napríklad:

• chronická pankreatitída (zápal pankreasu),
• odstránenie pankreasu,
• cystická fibróza (genetické ochorenie postihujúce viacero orgánov),
• hemochromatóza (ochorenie pečene charakteristické nadmerným ukladaním železa).

Diabetes môže vzniknúť aj pri ochoreniach s vplyvom na hormonálny systém, ako:

• akromegália,
• glukagonóm,
• feochromocytóm,
• hyperkortizolizmus,
• hypertyreóza.

Tieto ochorenia majú spoločné to, že môžu spôsobiť zvýšenú produkciu látok, ktoré tlmia účinok alebo znižujú vylučovanie inzulínu. Sú to adrenalín, glukagón, rastový hormón a kortizol.

Útlm účinku inzulínu potlačujú aj viaceré lieky a chemikálie, ako napríklad glukokortikoidy, hormóny štítnej žľazy alebo kyselina nikotínová (vitamín B3, niacín).

Glykémia nalačno sa meria glukomerom, ktorý z kvapky krvi z prsta zmeria hladinu glukózy za pár sekúnd.
Glukomer je bežný pomocník u diabetikov a dá sa zakúpiť v každej lekárni.Zdravý človek má glykémiu nalačno pod 6,1 mmol/l. Hladina glukózy v krvi medzi 6,1 a 6,9 mmol/l sa definuje ako prediabetes a vyššie hladiny sú klasifikované ako diabetes.

OGTT slúži najmä na diagnostiku gestačnej cukrovky (diabetes v tehotenstve). Pri teste človek vypije v krátkom čase veľké množstvo glukózy (75 až 100 mg) rozpustenej vo vode. Po dvoch hodinách sa meria hladina glukózy glukomerom podobne ako pri meraní glykémie nalačno.Hodnoty by u zdravého človeka nemali presiahnuť 7,8 mmol/l glukózy v krvi. Prediabetes sa diagnostikuje vtedy, ak je hladina medzi 7,8 – 11 mmol/l a ak je hladina ešte vyššia, znamená to diabetes.

Hladina glukózy (či už nalačno alebo pri OGTT) zmeria len aktuálnu hladinu a nie dlhodobú glykémiu, ktorá je dôležitá najmä pri kontrolovaní stavu ochorenia a úspešnosti liečby.Trvanie a závažnosť hyperglykémie sa dá zmerať určením glykovaného hemoglobínu v krvi. Hemoglobín je červené krvné farbivo prítomné v červených krvinkách (erytrocytoch).

Pri hyperglykémii sa glukóza naviaže na hemoglobín a ostáva na ňom naviazaná do konca jeho života, čo je približne 120 dní. Glykovaný hemoglobín teda efektívne ukazuje stav hyperglykémie až 8 týždňov dozadu. Čím je ho v krvi viac, tým má ochorenie horší priebeh.

Hladina HbA1c v krvi môže slúžiť aj ako diagnostické kritérium. Hodnota glykovaného hemoglobínu medzi 5,7 – 6,4 % sa definuje ako prediabetes a hodnota nad 6,4 % znamená diabetes. Konečné vyšetrenie a diagnózu však stanovuje lekár.

Albumín je bielkovina bežne prítomná v ľudskom tele, ktorá prirodzene neprechádza do moču. Ak sú však obličky poškodené, albumín v určitej miere preniká do moču. Dôležité je, že albumín v moči (nad 20 mg/l) je jeden z prvých ukazovateľov poškodenia obličiek, pričom príznaky poškodenia obličiek môžete pocítiť až o niekoľko rokov neskôr.Tento stav sa nazýva albuminúria a vzniká najčastejšie pri poškodení obličiek v dôsledku diabetu. Hladina albumínu v moči je teda ďalší marker, ktorý môže upozorniť na diabetes.