Na tejto podstránke sa dozviete
Každý z nás už iste zažil problémy s trávením. Bolesť brucha, nafukovanie, nevoľnosť, grganie a mnohé ďalšie. Jednou z príčin chronických tráviacich problémov môže byť aj infekcia baktériou helikobakter (Helicobacter pylori).
Kde sa môžem nakaziť helikobakterom?
Helikobakter je druh baktérie, ktorý bol objavený v roku 1982. Nejde o žiadnu vzácnu baktériu, ale prekvapivo osídľuje náš tráviaci trakt pomerne často. Metaanalýza z roku 2015 odhalila, že celosvetovo môže mať infekciu helikobakterom až 60 % svetovej populácie (túto priemernú štatistiku zvyšujú najmä rozvojové krajiny).
Väčšinou sa baktéria dostane do tráviaceho traktu ešte počas detského veku. Typicky prechádza cez ústa až do žalúdka, prípadne dvanástnika. To znamená, že sa môžeme nakaziť jedlom, vodou či pri konzumácii jedla cudzím príborom. Hovoríme o fekálne-orálnom prenose.
Z toho vyplývajú aj rizikové faktory pre nákazu. Najčastejšie hrozí infekcia ľuďom, ktorí žijú:
- v husto osídlených oblastiach a mestách,
- v oblastiach, kde je problém zabezpečiť čistú pitnú vodu,
- v oblastiach, kde sa nedodržiavajú dostatočné hygienické pravidlá.
Táto charakteristika je typická pre rozvojové a rozvíjajúce sa krajiny, kde je riziko nákazy veľmi vysoké. Keďže helikobakter je prítomný aj v slinách, nakaziť sa môžeme aj pri bozkávaní alebo orálnom sexe, takže nákaza neobchádza ani rozvinuté krajiny (v nich sa rozšírenie infekcie odhaduje na 20 – 35 %).
Prečo môže byť helikobakter škodlivý?
Väčšina ľudí, ktorá má infekciou baktériou helikobakter, nemá žiadne príznaky a ťažkosti. Na druhej strane je tu skupina ľudí, u ktorej táto infekcia môže zapríčiniť vážne zdravotné problémy (najčastejšie spojené so žalúdkom).
Náš žalúdok obsahuje bariéru pred žalúdočnou kyselinou. Helikobakter sa však dokáže usídliť v tejto bariére a narušiť ju, čím sa sliznica žalúdka stáva náchylná na poškodenie žalúdočnou kyselinou.
Výsledkom môže byť zápal žalúdka (gastritída) a vznik vredov, vrátane komplikácií, ktoré z toho vyplývajú. Zárodky baktérie helikobakter žijú v našom tele roky predtým, ako vôbec začnú tráviace ťažkosti.
Dodnes však nevieme, prečo vznikajú vredy po infekcii helikobakterom len u niektorých ľudí.
Príznaky infekcie helikobakterom
Ako sme spomenuli, väčšina ľudí nemá po infekcii helikobakterom žiadne príznaky. Ak sa príznaky objavia, býva to zvyčajne kvôli už vzniknutému vredu alebo gastritíde. Najčastejšie ide o:
- bolesť žalúdka, ktorá sa objavuje niekoľko hodín po jedle a v noci,
- neželaný úbytok hmotnosti,
- nevoľnosť,
- vracanie,
- strata chuti do jedla,
- nafukovanie,
- pocit zlého trávenia (dyspepsia).
To všetko môže sprevádzať symptomatickú infekciu. V prípade, že je prítomná čierna stolica alebo vracanie, ktoré vyzerá ako kávová usadenina, je nevyhnutná lekárska pomoc.
Diagnostické postupy
Diagnostika infekcie helikobakterom sa robí väčšinou vtedy, ak už máme nejaké tráviace ťažkosti. Tie však môžu byť spôsobené aj mnohými inými príčinami. Preto je dôležité, aby lekár odobral podrobnú anamnézu a zvolil vhodné diagnostické postupy.
Zlatým štandardom diagnostiky helikobaktera je gastroendoskopia (lekár odoberie vzorku sliznice žalúdka). Ďalej sa využívajú krvné testy (cielene zamerané na protilátky proti baktérii HP), odoberá sa aj vzorka stolice alebo sa robí dychový test.
Podobne ako dychové testy vykazujú presnosť aj testy zo slín. Testy zo slín na infekciu helikobakterom sú veľmi rýchle, presné a najmenej náročné na technické vybavenie. Ide o munochromatografické testy využívajúce špecifické protilátky zamerané na detekciu baktérie HP v slinách ústnej dutiny.
Objednajte sa na slinný test a zistite výsledok do 45 minút.Objednať sa
Liečba symptomatickej infekcie helikobakterom
- V prípade, že človek nemá symptómy infekcie helikobakterom, nie je potrebné, aby sa liečil. Vyhýbať by sa mal však nesteroidným antiflogistikám (kyselina acetylsalicylová, ibuprofén, diklofenak, nimesulid, meloxikam…), pretože tieto lieky zvyšujú pravdepodobnosť vzniku vredu žalúdka.
- Ak je infekcia helikobakterom symptomatická a boli diagnostikované vredy žalúdka, nevyhnutná je dvoj- alebo až trojkombinácia antibiotík spolu s liekmi zo skupiny inhibítorov protónovej pumpy. Tie majú za úlohu zvýšiť pH žalúdka, pretože v nízkom pH antibiotiká neúčinkujú. K liečbe sa môže pridať aj bizmut subsalycilát, ktorý chráni žalúdočnú sliznicu.
Liečba účinkuje na 80 až 90 % a toto percento znižuje najmä slabá spolupráca pacienta. Aby bola liečba úspešná, je nutné striktne dodržiavať stanovenú liečebnú schému, ktorá trvá jeden až dva týždne. V niektorých prípadoch to môže byť aj dlhšie.
Lekár môže naordinovať test alebo kontrolu najskôr mesiac po liečbe, aby overil jej účinnosť. Po úspešnej liečbe príznaky spojené s helikobakteriálnou infekciou spravidla vymiznú a vo väčšine prípadov nie je potrebné endoskopické vyšetrenie.
Dôležitá informácia je aj tá, že človek môže infekciu šíriť aj keď užíva lieky.
